Rozbor pitnej vody

Kde si dať urobiť rozbor vody?
Rozbory vody vykonávajú špeciálne laboratóriá ŠZÚ (Štátny zdravotný ústav) alebo podniky vodární a kanalizácií v každom okresnom meste.

Ako vykonať odber vody na kontrolu jej kvality?
Pre rozbor pitnej vody potrebujeme dve fľaše so vzorkou vody. Na odber vody použijeme fľaše, ktoré vydalo na tento účel laboratórium. Zvlášť dôležitá je sterilná fľaša, ktorá slúži na odber vody pre bakteriologický rozbor. Ak chceme vykonať iba chemický rozbor, je pre odber dostačujúca fľaša PET od balenej vody, ktorú pre istotu niekoľkokrát vypláchneme vodou, ktorú chceme odobrať. Fľašu pre chemický rozbor naplníme až do ústia, vo fľaši pre bakteriologický rozbor, kde necháme malú vzduchovú bublinku, aby mohlo dochádzať k dosycovaniu spotrebovaného kyslíka počas transportu do laboratória. Dôležité je priviezť odobraté vzorky čo najskôr do laboratória. Ak sa nám to nepodarí v deň odberu vody, vykonáme odber odpoludnia alebo večer, odobraté vzorky dáme cez noc do chladničky a na druhý deň ich čo najskôr dopravíme do laboratória.

V akom rozsahu kontrolovať kvalitu vody?
Pracovníci špecializovaných hygienických laboratórií sú schopní vykonať rozbor vody v celom rozsahu príslušnej normy. Celý, alebo tzv. úplný rozsah analýz sa však pri bežnej kontrole kvality vody nevykonáva - predovšetkým z hľadiska ekonomického (vysoká cena vzhľadom na veľký rozsah analýz, vrátane rádiológie). Je potrebný len pre výrobno-potravinárské účely. Vo väčšine prípadov postačuje tzv. minimálny rozsah analýz (cena cca 70,- EUR pri odbere zákazníkom a cca 85,- EUR pri odbere pracovníkmi laboratória). Až po eventuálnom vysokom prekročení niektorých významných ukazovateľov, ktoré sú indikátorom ďalšieho možného znečistenia vody, laboratórium môže odporučiť vykonať ďalšie vyšetrenia, a to buď tzv. základný rozsah analýz alebo (cena cca).

Ako porozumieť protokolu o rozbore vody?
Výsledkom vyšetrenia je "Protokol o analýze vzorky", kde sú uvedené jednotlivé analyzované ukazovatele alebo parametre, ich limitné hodnoty a stanovené hodnoty.

Ako porozumieť jednotlivým ukazovateľom?
Mikrobiologické ukazovatele
Vyšetrované ukazovatele patria k tzv. indikátorom fekálneho znečistenia, keď sa hľadajú baktérie žijúce v črevnom trakte človeka, alebo teplokrvných živočíchov (koliformné baktérie, fekálne koliformné baktérie a fekálne streptokoky). Pokiaľ sa vo vode nájdu niektoré z týchto baktérií, je voda podozrivá, že prišla do kontaktu s výkalmi či zbytkami živočíchov a že môže obsahovať patogénne baktérie a vírusy, ktoré práve pochádzajú z črevného traktu. To, že voda je dlhodobo používaná a nedošlo pritom k ochoreniu, ešte neznamená, že ide o nevýznamnú vec. Pravidelní spotrebitelia si môžu vytvoriť toleranciu k týmto baktériám a v prípade, že nie je oslabený ich imunitný systém, im pitie tejto závadnej vody nemusí vadiť. Horšie však sú na tom deti, chorí ľudia, ľudia s oslabenou imunitou, prípadné návštevy. Okrem indikátorov fekálneho znečistenia sa používajú ešte indikátory tzv. obecnej kontaminácie (psychrofilné a mezofilné baktérie), ktoré nemajú až taký významný zdravotný dopad.

Fyzikálne a chemické ukazovatele
Reakcia vody – pH
Jednoducho povedané znamená číselné vyjadrenie kyslosti (pH<7) alebo zásaditosti (pH>7) vody, neutrálne pH je 7. Limit pre pitnú vodu je 6,5 ÷ 8. Kyslá voda môže spôsobovať koróziu potrubia či čerpadla, čo sa prejavuje prítomnosťou železa, zinku, alebo dokonca medi, či olova, pokiaľ je z tohoto kovu vyrobené potrubie. Všeobecne sa odporúča, pokiaľ je voda kyslá, nepoužívať medené potrubie na jej rozvod. Rozpustená meď môže spôsobiť cirhózu pečene a sú známe tiež úmrtia kojencov, kde je uvedená práve táto príčina. Vodu možno do istej miery neutralizovať použitím filtra s vápencovou, resp. dolomitovou náplňou. Alkalická reakcia svedčí o prítomnosti napr. vápna, alebo môže ísť o produkty rozkladu organických látok vo vode pôsobením baktérií.

Chemická spotreba kyslíka manganistanom (CHSK-Mn)
Predstavuje nešpecifické skupinové stanovenie, ktoré slúži ako podklad pre odhad organického znečistenia vody. Limitná hodnota je 3 mg/l. Organické znečistenie vody môže byť v zásade prírodného pôvodu (výluhy z organicky bohatých zemín z lesa alebo rašeliniska z rozložených živočíšnych alebo rastlinných tiel), alebo pôvodu umelého. Druhá alternatíva je o niečo horšia, pretože vedie k domnienke, že sa do vody mohla dostať aj látka toxická (pesticídy, hnojivá a pod.).

Dusičnany (NO3)
V malom množstve sú dusičnany takpovediac všadeprítomné na Zemi, nakoľko sú súčasťou tzv. dusíkového cyklu. Bohužiaľ, vplyvom hnojenia liadkovými hnojivami, únikom odpadových vôd zo žúmp či septikov, organických hnojív atď. sa dusičnany stali v súčasnej dobe vážnou hrozbou všetkých studní a vrtov. Ich zdravotné riziko spočíva v tom, že sa môžu v tráviacom trakte premieňať na tzv. nitrosamíny, ktoré sú podozrivé z karcinogénneho účinku. Limitná hodnota 50 mg/l bola navrhnutá na základe predpokladu, že spotrebujeme denne 2 l vody (ako priamym pitím, tak cez ostatné jedlo). U kojencov je používaná limitná hodnota 15 mg/l, ktorá vyplýva z toho, že kojenci nie sú schopní rozkladať methemoglobín, ktorý vzniká z v krvi premenou hemoglobínu (sprostredkujúceho zásobovanie tela kyslíkom) pri prítomnosti dusičnanov a dusitanov. Vysoká hladina methemoglobínu spôsobuje tzv. zmodrenie tela u kojencov (príznak neokysličenej krvi) a možné udusenie.

Dusitany (NO2)
Majú podobné vlastnosti ako dusičnany. Ich limitná hodnota je stanovená na 0,1 mg/l. Dusitany sa obvykle vyskytujú vo vode, v ktorej je nedostatok kyslíka, redukciou dusičnanov, ktorých je vo vode aj rádovo viac. Táto chemická reakcia môže byť významne urýchlená prítomnosťou zinku, medi alebo železa. To sú kovy, z ktorých môže byť vyrobený rozvod alebo čerpanie vody. Z tohto hľadiska je preto dôležité u vody, ktorá obsahuje väčšie množstvo dusičnanov vždy riadne odpustiť dostatočný objem vody pred jej použitím alebo aj pred odberom vzorky vody.

Amónne ióny (HNO3)
Sú ukazovateľom možného fekálneho znečistenia vody a spoločne s dusitanmi, s chemickou spotrebou kyslíka a chloridmi môže ich nadlimitná hodnota (viac než 0,5 mg/l) signalizovať čerstvé fekálne znečistenie. Niekedy je prítomnosť amónnych iónov dôsledkom radu redukčných dejov (katalyzovaných napríklad prítomnou meďou), kedy amónne ióny vznikajú z pôvodných dusičnanov.

Chloridy
Sú tiež ukazovateľom možného fekálneho znečistenia vody podobne ako amónne ióny. Ich limit je 100 mg/l. Ovplyvňujú chuť vody (slaná chuť), vo vyšších koncentráciách pôsobia korozívne. V našich podmienkach je vyššia koncentrácia chloridov skôr nezvyklá, niekedy signalizuje prienik povrchovej vody z chemicky "ošetrenej" vozovky zimným posypom - soľou.

Železo (Fe), mangán (Mn)
Sú to kovy, ktoré bývajú často prítomné vo vode a sú príčinou jej zákalu. Ich pôvod môže byť v zásade dvojaký, a to prirodzený - v oblastiach výskytu železnej rudy alebo umelý, kedy ide o produkt korózie vedení vody (týka sa predovšetkým železa). Obidva kovy patria do skupiny ťažkých kovov, ale na rozdiel od nich nie sú až také nebezpečné z hľadiska pôsobenia na zdravie. Limit železa je 0,2 mg/l, mangánu 0,05 mg/l. Zhoršujú chuťové (kovová chuť) a čuchové vlastnosti vody. Pri vyšších koncentráciách môžu spôsobovať problémy pri praní prádla (žlté škvrny), usadenín hrdze v sanitačných zariadeniach.